Súd v Štrasburgu rozhodne o Figeľovej sťažnosti, vypočuje si aj slovenskú vládu
Rozhodnutie ESĽP bude precedensom, pričom podľa Jána Figeľa síce nezmení minulosť, no bude dôležitým pre budúcnosť.
Ilustračné foto: TASR/Roman Hanc
Na jar 2021 vrcholila na Slovensku druhá vlna pandémie koronavírusu, vláda sa opatreniami snažila zabrániť šíreniu covidu. Obmedzila všetky verejné podujatia vrátane bohoslužieb. Slovensko sa tak v jednom momente stalo krajinou s najdlhším plošným zákazom verejných svätých omší.
Bývalý vyslanec Európskej únie pre náboženskú slobodu Ján Figeľ preto podal vo februári 2021 sťažnosť do Štrasburgu na Európsky súd pre ľudské práva. Neskôr ju ešte doplnil. V podnete namietal porušenie náboženskej slobody vo vzťahu k Európskemu dohovoru o ľudských právach faktickým zákazom bohoslužieb.
„V tom čase už boli rozsiahle skúsenosti z prvej vlny, no napriek tomu slovenská vláda prijímala rozhodnutia, ktoré zdravotnú situáciu nezlepšili, ba naopak,“ uviedol Figeľ pre denník Postoj. Podľa neho nebol na obmedzenie náboženskej slobody zákonný základ. Namietal „legalitu, legitimitu a proporcionalitu opakovaného zákazu kolektívnych bohoslužieb“.
Vlády v okolitých krajinách síce zavádzali lockdowny, no nie také reštriktívne vo vzťahu k náboženskému životu ako na Slovensku. Biskupi sa ohradzovali voči nariadeniam iba veľmi chabo, čo však bolo pochopiteľné pre vtedajšiu kritickú situáciu v nemocniciach. Denne zomieralo na covid niekoľko desiatok ľudí.
Biskupi preto v rámci svojich diecéz vydávali pre veriacich dišpenzy od povinných účastí na bohoslužbách.
Európsky súd pre ľudské práva teraz zverejnil sťažnosť Jána Figeľa a oboznámil s ňou slovenskú vládu. Znamená to, že ju považuje za opodstatnenú a vynesie v tejto veci rozsudok. Figeľ už tento fakt pokladá za úspech, keďže zvyčajne viac ako 90 percent predložených sťažností je súdom vyhlásených za neprijateľné.
Rozhodnutie bude precedensom, keďže pôjde o prvý prípad, keď štrasburský súd preskúma covidové obmedzenia týkajúce sa cirkví.
Čo bude nasledovať?
Keďže súd považuje sťažnosť za opodstatnenú, vyzval slovenskú vládu na predloženie stanoviska. V tomto prípade bude správu vypracovávať ministerstvo spravodlivosti.
Štát bude vysvetľovať zásahy do jednotlivých základných práv a slobôd, teda bude musieť vysvetliť, podložiť a preukázať svoje konanie počas pandémie.
Následne sa „sťažovateľ vyjadrí k stanovisku vlády, zároveň si bude formulovať požiadavky na spravodlivé zadosťučinenie. K tomu sa ešte vyjadrí vláda a potom už bude mať súd všetky dokumenty na to, aby rozhodol“, opísala proces bývalá zástupkyňa Slovenska pred štrasburským súdom Marica Pirošíková.
Figeľ upozornil, že právo na vyjadrenie majú aj tretie subjekty, ktoré sa do konania prihlásili. Stanovisko k prípadu teda ponúkne aj napríklad Európske centrum pre právo a spravodlivosť so sídlom v Štrasburgu.
Konečný rozsudok bude záväzný a štát je povinný ho vykonať. Podľa Pirošíkovej sa však nedá rozhodnutie časovo odhadnúť, môže to trvať mesiace, ale aj roky. „Závisí to od toho, akú prioritu súd prikladá tomuto prípadu,“ dodala pre denník Postoj.
Podľa Figeľa sa rozhodnutím nebude dať zmeniť minulosť, no rozsudok bude „dôležitým odkazom pre budúcnosť“.
„Pôjde o precedens – o prvé rozhodnutie tohto druhu pre Slovensko a európsky kontinent. V tom bude hlavný význam rozsudku. Žiadne kompenzácie neboli požadované,“ uviedol Figeľ s tým, že túto iniciatívu podporili aj katolícki, evanjelickí a pravoslávni biskupi.
„Ak nám súd vyhovie, rozsudok môže prispieť k spresneniu právnej úpravy obmedzovania základných ľudských práv v krízových situáciách, ako aj k zodpovednejšiemu prístupu zo strany výkonnej moci v štáte,“ povedal bývalý predseda KDH.
Podnet má šancu na úspech
Podľa Pirošíkovej má Figeľov podnet šancu na úspech. Nasvedčovať majú tomu rozhodnutia z krajín, kde súdy riešili uzatvorenie chrámov počas pandémie. „Viaceré vnútroštátne súdy vyhodnotili tieto zásahy ako neprimerané,“ uviedla Pirošíková, podľa ktorej si ESĽP tieto rozhodnutia všíma.
Napríklad belgický súd v decembri 2020 rozhodol, že úplné uzatvorenie miest na náboženské obrady nie je v súlade s princípom proporcionality a že obrady by sa mohli konať za prísnych hygienických podmienok. Podobne rozhodol súd aj vo Francúzsku.
Bývalá zástupkyňa Slovenska pred ESĽP uviedla, že pri rozsudku bude záležať na tom, či štrasburský súd pôjde v rámci rozhodnutia aj do právneho základu. Súd tiež bude posudzovať primeranosť vo vzťahu k sledovanému cieľu – čiže riešiť môže vtedajšiu epidemickú situáciu a zdôvodnenia, či bolo v tom čase potrebné uzavrieť kostoly a znemožniť tak právo na praktizovanie náboženskej slobody.
