Pred dôležitým summitom EÚ: Stredná Európa sa musí chopiť výzvy
Politické osobnosti z Poľska, Maďarska, Česka a zo Slovenska vyzývajú krajiny V4, aby nepremeškali historickú chvíľu.
Foto: wikimedia.org
Žijeme vo štvorrozmernom svete. Tri rozmery súvisia s priestorom. Jeden s časom. Otázka posúvania hraníc, otázka existencie či neexistencie našich štátov na mape už dávno prispeli k tomu, že práve v strednej Európe vnímame tieto vektory – intelektuálne aj na vlastnej koži – v takej miere ako na máloktorých iných miestach. Cítime, keď sa dejiny zrýchľujú.
Autormi nasledujúceho článku sú štyria ľudia, ktorí sa v nemalej miere už roky angažujú v krajinách Vyšehradskej štvorky.
Jednota a rešpekt k rozmanitosti
Sme súčasťou generácie, ktorá sa všemožne snažila dosiahnuť demokraciu, občianske slobody a trhové hospodárstvo.
Vojna na Ukrajine narušila prirodzené procesy vývoja v celej Európe. Preto považujeme za svoju povinnosť vyjadriť sa k súčasnej situácii a k otázkam budúcnosti.
Napriek tomu, že politika našich krajín v mene tunajších národov nebola, nie je a pravdepodobne ani v budúcnosti nebude vo všetkom úplne jednotná, všetci sme odsúdili agresiu Ruska voči Ukrajine. Naše krajiny poskytli humanitárnu pomoc obetiam vojnového násilia v rozsahu, ktorý vyvolal pozornosť svetovej verejnosti.
Hoci sme blízko frontu, občania našich krajín zostali zväčša pokojní a naše spoločnosti a hospodárstva čelia novým výzvam a značným nákladom vojny lepšie ako vo väčšine krajín Európskej únie. Značný je tiež počet výziev, ktorým čelíme.
Sme si vedomí vlastných slabín. Možno však nastal čas, aby sme si uvedomili aj svoju silu. Nejde len o tempo a úroveň organizácie pomoci miliónom vojnových utečencov z Ukrajiny. Tá pôsobí obzvlášť výrečne v porovnaní s úsilím mnohých väčších a bohatších štátov EÚ v rokoch 2015 – 2016 a neskôr aj s ich intenzívnym úsilím o prerozdelenie dvojmiliónovej vlny prisťahovalcov alebo nákladov na ich prijatie.
Stupňujúca sa brutalita vojny na Ukrajine nám všetkým dala príležitosť uvedomiť si, že Európa dnes nie je len akýmsi geopolitickým priestorom, v ktorom jednotlivé štáty sledujú svoje čiastkové záujmy. Európa je jednotou. Zároveň aj rešpektom k rozmanitosti každého štátu a národa.
Práve toto vedomie vedie naše národy k pomoci druhým a k solidarite. Sme presvedčení, že kresťanské hodnoty, prirodzené právo, neodňateľná ľudská dôstojnosť, demokracia, sloboda názoru vytvárajú optimálny priestor na život a prácu jednotlivcov, národov a spoločností. Práve to nás odlišuje od Východu a čoraz častejšie aj od dnešného Západu.
Je to tiež faktor, ktorý rozhodol o úspechu, ktorý sme všetci dosiahli v posledných rokoch, o veľkolepom tempe rozvoja v strednej Európe. Miera rastu HDP je už dve desaťročia najvyššia v EÚ a jedna z najvyšších na svete.
Čo ďalej?
Chceme silnú strednú Európu v silnej Európe, ktorá bude zahŕňať celé územie Ukrajiny a tiež ďalšie krajiny, ktoré sa už roky usilujú o členstvo v Európskej únii.
Mnohé naznačuje, že táto vojna Európsku úniu vážne oslabí. O to dôležitejšie je, aby Vyšehrad, tento symbol stredoeurópskej spolupráce, niesol bremeno zodpovednosti za budúcnosť Európskej únie.
Aj v Európskej únii by mala bezvýhradne platiť zásada „slobodný so slobodným, rovný s rovným“, v ktorej duchu prebieha spolupráca v rámci V4, Trojmoria a v rámci ďalších kľúčových formátov stredoeurópskeho priestoru. V súlade so svojím názvom a pôvodným zámerom otcov zakladateľov musí EÚ zostať celoeurópskym útvarom a zároveň skutočnou úniou.
Nedá sa obísť ani rola, ktorú zohrala a stále zohráva podpora NATO a najmä americká pomoc armáde Ukrajiny.
Čo to znamená pre zachovanie slobody a suverenity našich krajín? Voči Severoatlantickej aliancii neexistuje žiadna rozumná alternatíva. Členské štáty NATO, rovnako ako samotná EÚ, nie sú a nemôžu byť len konzumentmi mieru. Musia aj naďalej byť jeho tvorcami.
Je tiež najvyšší čas, aby sme sa – aj vzhľadom na budúce výzvy a potreby – naučili, ako reálne a efektívne „využiť“ mierovú a zodpovednú politiku stredoeurópskych krajín (nielen V4).
Politiku, ktorá prinesie prospech aj krajinám, ktoré dnes vnímajú ako dôležitejšie skôr dlhodobé záujmy Európy ako celku. Konsenzus a užšia spolupráca sú na dosah. Alternatívou je iný svet, ktorého realita je definovaná heslom divide et impera.
Tento svet už klope na naše dvere, alebo skôr stojí na našom prahu.
Ján Figeľ, bývalý vicepremiér a eurokomisár Marek Kuchciński, predseda zahraničného výboru poľského parlamentu Zsolt Németh, predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu Alexandr Vondra, poslanec Európskeho parlamentu
Článok súčasne vychádza v mandiner.hu; konzervativnynoviny.cz; wpolityce.pl. Titulok a medzititulky sú redakčné.
