Zákaz verejných bohoslužieb a stanovisko Ústavného súdu

Vo viacerých médiách sa v uplynulých dňoch objavilo tvrdenie, že Ústavný súd rozhodnutím z 31. marca potvrdil oprávnenosť zákazu verejných bohoslužieb a obradov. Nie je to pravda.


Ústavný súd rozhodoval na základe návrhov skupiny poslancov NR SR a generálneho prokurátora. Ani jeden zo spomenutých návrhov však nenapadol rozpor uznesenia vlády č. 160 (ako ani iných opatrení) s článkom ústavy upravujúcim slobodu náboženského vyznania a viery (čl. 24 ods. 2 a 4 Ústavy SR) ako ani s čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu z titulu obmedzenia náboženskej slobody. Návrh skupiny poslancov spochybňoval existenciu dôvodov na predĺženie núdzového stavu a návrh Generálneho prokurátora nastavenie podmienok celoplošného testovania v spojení so zákazom vychádzania.


Ústavný súd SR preto 31. marca 2021 nerozhodoval meritórne o tom či vládne opatrenia (uznesenie vlády č. 160, resp. vyhláška ÚVZ č. 131/2021) odporujú ústavnej garancii náboženskej slobody alebo nie. Teda nerozhodol o tom či zákaz verejných bohoslužieb a obradov bol oprávnený alebo nie. Potvrdzuje to napokon aj tlačové vyhlásenie Ústavného súdu. Hovorí o tom, že „Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 160 zo 17. marca 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu… je v súlade s čl.1ods.1, čl. 2 ods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu.“

OKLIEŠTENIE NÁBOŽENSKEJ SLOBODY


Náboženská sloboda predstavuje jedno zo základných ľudských práv. Ochrana ľudských práv pritom tvorí jeden z fundamentálnych pilierov spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom, ktorá má podobu ústavy. Aj tu platí staré rímske pravidlo, podľa ktorého sa dohody majú dodržiavať. A preto sú v základnej legislatíve štátu zadefinované prísne podmienky, za ktorých možno základné práva obmedziť. To sa vzťahuje aj na prípad núdzového stavu vyhláseného v dôsledku pandémie.


Niet pochýb, že základná legislatíva štátu (ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. – viď čl. 5 ods. 4) neumožňuje v čase pandémie obmedziť náboženskú slobodu, pod ktorú priamo z ústavy patrí (okrem iného) aj právo na verejné bohoslužby a verejné obrady. Je pritom jasné, že v dôsledku vládnych opatrení (v súčasnosti uznesenia vlády č. 160 ako aj vyhlášky ÚVZ č. 131/2021) nie je možné realizovať náboženskú slobodu účasťou na verejných bohoslužbách a obradoch, čo znamená, že náboženská sloboda bola v tomto smere celkom jednoznačne oklieštená.


Keďže k tomuto obmedzeniu došlo v rozpore s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z., znamená to, že vláda svojimi opatreniami (pokiaľ ide o zásah do náboženskej slobody) porušila spoločenskú zmluvu medzi štátom a občanmi (ústavu), čo považujeme za vážny zásah do práv občanov ako aj za nebezpečný precedens do budúcnosti. Nápravy z porušenia každej zmluvy sa možno domáhať na súde. V prípade porušenia spoločenskej zmluvy (ústavy) zásahom do náboženskej slobody (vládnymi opatreniami) je takýmto súdom na úrovni vnútroštátnej Ústavný súd Slovenskej republiky a na úrovni európskej Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP).


V súlade s vyššie uvedeným ako aj s judikatúrou súdu v Štrasburgu zastávame názor, že prijaté a opakované opatrenia proti verejným bohoslužbám pre ochranu verejného zdravia sú na Slovensku sú nielen nezákonné, ale aj nelegitímne a neprimerané. Preto sme najprv dvakrát samostatne (15. februára a 8. marca) a následne so skupinou podnecovateľov (22. marca) žiadali Generálneho prokurátora SR, aby sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na preskúmanie súladu vládnych opatrení s Ústavou SR (čl. 24) a s Európskym dohovorom o ľudských právach (čl. 9). Zároveň sme 24. februára poslali ESĽP sťažnosť. Nami iniciované podania Generálnemu prokurátorovi na obranu náboženskej slobody sa pred Ústavný súd zatiaľ nedostali, keďže Generálna prokuratúra v tomto smere zatiaľ neiniciovala konanie pred Ústavným súdom. Sťažnosť na ESĽP bola už v Štrasburgu zaregistrovaná. Súd sa ňou teda bude zaoberať. Európske inštitúcie na dôvodné podnety odpovedajú, na rozdiel od členov Matovičovej vlády. List s návrhmi z 28. februára bol zaslaný všetkým jej členom. Týkal sa riešenia situácie so zablokovanými bohoslužbami, s opatreniami v nemateriálnych oblastiach (školstvo, kultúra, šport) a strategickej investície do výroby pandemickej vakcíny na Slovensku. Doteraz premiér ani ministri neodpovedali, aj keď si medzitým všetci okrem jedného vyžiadali nové mandáty.

SPRAVODLIVÝ A DEMOKRATICKÝ ŠTÁT?


Podanie na ÚS vo veci ochrany náboženskej slobody je stále možné a potrebné. Procesnú legitimáciu má prezidentka, skupina aspoň tridsiatich poslancov parlamentu, verejná ochrankyňa práv alebo generálny prokurátor, ktorý už tieto spracované podnety dostal. V záujme spravodlivosti, ústavného poriadku a pre právnu istotu do budúcnosti je potrebné preskúmať spomínané vládne opatrenia vo veci ich súladu s ústavnou úpravou slobody náboženského vyznania a viery. Inak namiesto plurality, zodpovednej slobody, kultúry dialógu a spolupráce štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktoré v súlade s čl. 24 ods. 3 Ústavy „rozhodujú o svojich záležitostiach samy“, bude narastať a dominovať etatizmus, nadradenosť orgánov štátnej moci, ako aj konanie vládnych inštitúcií nad rámec platných limitov.


Ak si pritom zvykneme na obmedzovanie základných práv vládnou mocou nad medze priznané ústavou a teda na porušovanie spoločenskej zmluvy, hrozí, že sa takýto postup stane normou aj v činnosti budúcich vlád. To môže viesť (okrem iného) aj k nebezpečnej erózii koncepcie ochrany základných práv a slobôd, pri ktorej tieto nebudú v činnosti štátu rešpektované. Ostanú deklarované iba formálne ako to poznáme z obdobia komunistického režimu. Pokiaľ ide o ÚVZ, pripomíname, že ide len o rozpočtovú organizáciou ministerstva zdravotníctva. Nie je ani len ústredným orgánom štátnej správy, no už rok siaha na základné ľudské práva.


Nikde v okolitej Európe nie sú voči veriacim v chrámoch prijaté tak striktné opatrenia ako u nás. A súdy takéto zákazy už zrušili v Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Švajčiarsku a Škótsku. Nedávne gesto umožnenia individuálnej pastorácie je pozitívne, no len veľmi relatívne. V podstate je to ako vrátenie obhryzenej chlebovej kôrky z odcudzeného bochníka. Aký pocit má mať okradnutý majiteľ chleba pri takomto akte? Pocit vďačnosti?


Žiadne kompenzácie nebudú. A veriaci ich ani nepýtajú. Stačí im návrat k rešpektovaniu práva. Denné počty mŕtvych a hospitalizovaných klesajú. Farby COVID-Automatu by mali postupne blednúť a opatrenia by sa mali uvoľňovať. Rešpektovanie ústavného poriadku a zákonov vo všetkých oblastiach života spoločnosti je základným východiskom spravodlivosti a práva. A to nielen zo strany občanov, ale aj a predovšetkým zo strany nositeľov štátnej moci, včítane vládnej a súdnej. Je to dôležité dnes i pre budúcnosť. Len na tomto základe môžeme úspešne rozvíjať Slovensko ako spravodlivý a demokratický štát so zodpovednou, solidárnou a zdravou spoločnosťou.

AUTOR: Ján Figeľ, osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (2016-19); JUDr. Martin Timcsák, advokát


https://www.slovoplus.sk/zakaz-verejnych-bohosluzieb-a-stanovisko-us/


https://europskenoviny.sk/2021/04/08/j-figel-zakaz-verejnych-bohosluzieb-a-stanovisko-us/


https://www.aktuality.sk/clanok/880333/zakaz-verejnych-bohosluzieb-a-stanovisko-ustavneho-sudu-nazor/

Latest - Najnovšie - Actualités