© 2019 Ján Figeľ

RSS Feed

Ján Figeľ v novej funkcii potrebuje podporu doma aj v Bruseli

May 12, 2016

 

 

Post pre Figeľa môže byť časťou odpovede na pápežovu otázku, ktorý sa Európy naliehavo pýtal, čo sa to s ňou stalo.
 

Autor je výkonným riaditeľom Fóra náboženstiev sveta – Slovensko
a bývalým poradcom na Stálom zastúpení SR pri Európskej únii


V prvý májový piatok si vo Vatikáne pápež František prevzal cenu Karola Veľkého za podporu európskej jednoty. Predseda Európskej komisie Claude Juncker pri tejto príležitosti zároveň oznámil vznik postu splnomocnenca Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete, na ktorý bol vymenovaný slovenský kresťanský demokrat Ján Figeľ. Obe udalosti sú pozoruhodné — a podstatné.

 

 

 

Na starom kontinente by oba kroky mohli signalizovať míľnik vo vnímaní náboženstva v Európe. Tej Európe, ktorá ešte nedávno odmietla zmieniť Boha a kresťanstvo v Charte základných práv Európskej únie. Pripomeňme si sklamanie, s ktorým množstvo veriacich prijalo správu o tom, že sa do textu nedostala zmienka o kresťanských hodnotách. Pritom kresťanstvo patrí spolu s rímskym právom a gréckou filozofiou medzi tri piliere západnej (teda aj európskej) civilizácie.

 

 

 

„Práva Boha a človeka sa buď spoločne potvrdia, alebo spoločne rozpadnú,“ povedal pri tej príležitosti pápež Ján Pavol II. s poukazom na hrôzy 20. storočia, ktoré nadradilo rasu, triedu, štát, národ a stranu nad ľudskú dôstojnosť vyplývajúcu z poznania živého a skutočného Boha. Ak teraz Európa otvorene oceňuje prínos rímskeho biskupa pre rozvoj európskej jednoty a vytvára organizačné predpoklady na dôraznejšiu ochranu slobody vierovyznania vo svete, malo by to tiež potvrdzovať zvýšený záujem o angažovanie veriacich vo verejnom priestore, doma aj v zahraničí.

 

 

 

Figeľov post môže byť (malou) časťou odpovede Európy na Františkovu naliehavú otázku, ktorú predniesol práve pri prevzatí ceny Karola Veľkého: „Čo sa ti stalo, Európa humanizmu, obhajkyňa ľudských práv, demokracie a slobody?“

 

 

 

Vzhľadom na to, aké utrpenie prežívajú spoločenstvá veriacich a etnických menšín vo svete, na razantnejšiu politiku Európskej únie je najvyšší čas. Vyčíňanie bezbožných teroristov, takzvaných moslimov Dáišu na území Sýrie a Iraku, ale aj ich spojencov v obrovskom oblúku od Nigérie po Borneo, decimuje kresťanské obyvateľstvo týchto štátov rádovo v státisícoch. Blízky a Stredný východ, kolíska všetkých troch monoteistických náboženstiev, musí byť jednou z absolútnych priorít nového splnomocnenca.

 

 

 

Figeľov nový mandát je podstatný aj pre Slovensko. Potrebujeme uspieť ako predsednícka krajina Rady Európskej únie a posilniť tak svoje postavenie, ako aj praktický dosah na svetové dianie. Aktivity Konferencie biskupov Slovenska a katolíckych spoločenstiev, ako aj občianskych organizácií, medzi ktoré patrí nielen spoločné vyhlásenie biskupov so židovskou obcou proti Kotlebovi, ale aj dlhodobá pomoc utečencom, môžu v kombinácii s vysokým medzinárodným postom ponapraviť imidž Slovenska. Ten je dnes narušený protiimigračnou, antimoslimskou rétorikou a fašizujúcim diskurzom so silnými prvkami antisemitizmu. Ako upozorňuje historik Ivan Kamenec, nenávisť voči židom sa vinie ako červená niť všetkými totalitnými trendmi na Slovensku.

 

 

 

Ján Figeľ môže od začiatku spolupracovať so skúsenými kolegami z Washingtonu a Ottawy. Vytvorenie jeho postu je novou príležitosťou na potvrdenie spojenectva Európy a USA v životne dôležitej službe medzinárodnému spoločenstvu, pri ochrane utláčaných tohto sveta. V októbri minulého roku počas zhromaždenia Fóra náboženstiev sveta v Salt Lake City si Figeľov americký proťajšok, rabín David Saperstein, získal publikum výrokom, že najväčšou hrozbou pre Dáiš nie sú vojenské útoky koalície, ale moslimské dievčatá čítajúce knihy v školách. Ako exkomisár pre vzdelávanie, kultúru a mládež môže a musí Figeľ na novom poste zúročiť svoje skúsenosti a kontakty.

 

 

Samozrejme, ak má nový post Európskej únii priniesť reálne výsledky, nezaobíde sa v bruselskom labyrinte bez politickej a byrokratickej podpory. Osobná angažovanosť Clauda Junckera pri jeho vytvorení tomu dáva dobré šance, rovnako ako podpora Európskeho parlamentu vyjadrená v odsúdení genocídy kresťanov na Blízkom východe vo februári tohto roku, ktorou europoslanci vyzývajú aj na vytvorenie postu splnomocnenca. Personál a financie na praktické projekty by mali byť na dosah ruky, a to v rámci direktoriátu pre rozvojovú pomoc, do ktorého splnomocnenec formálne patrí.

 

 

 

Na malom Slovensku často zabúdame na veľké veci. Menovanie Jána Figeľa do funkcie splnomocnenca Európskej únie pre náboženskú slobodu takouto veľkou vecou je. Expredseda KDH bude potrebovať podporu aj doma – našich politikov, náboženských lídrov, štátnych úradníkov aj našej občianskej spoločnosti. Je to vec globálneho, strategického významu, v ktorej sa oplatí ťahať spolu.

 

 

 

Ide aj o našu vlastnú slobodu. Ak náboženské a etnické spoločenstvá trpia vo svete, trpí s nimi aj postavenie Európy vo svete.

 

 

 

Európska únia urobila vytvorením funkcie splnomocnenia pre náboženskú slobodu krok správnym smerom. Rýchlo musia nasledovať ďalšie.

 

 


 

https://dennikn.sk/458719/jan-figel-novej-funkcii-potrebuje-podporu-doma-aj-bruseli/

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

By language
Please reload

Latest - Najnovšie - Actualités

November 11, 2019

Please reload