© 2019 Ján Figeľ

RSS Feed

Ďakujú mu Asia Bibi, Benedikt XVI. i pápež František

October 3, 2019

Rozhovor s veľkou osobnosťou slovenského národa, Jánom Figeľom, ktorý bojuje na viacerých frontoch za základné práva a hodnoty. Prečo napísal knihu o ochrane manželstva v ústave a čo je jej obsahom? Ako sa spája marxizmus s liberalizmom? Čo zahŕňa úloha vyslanca Európskej únie pre presadzovanie slobody náboženského vyznania? Ako sa dostal spolu s pápežom Františkom na čiernu listinu militantnej siete extrémistov v Pakistane?

 

 

V máji 2019 uzrela svetlo sveta nová kniha Ochrana manželstva v Ústave Slovenskej republiky, ktorej autorom ste vy. V čom vnímate jej najväčší prínos pre Slovensko?

 

Pri príležitosti Schumanovho Dňa Európy v máji vyšlo prvé vydanie tejto knihy. Keďže sa celý náklad dvetisícpäťsto kusov minul, Nadácia Antona Tunegu vydala v septembri ku Dňu Ústavy SR jej druhé, rozšírené vydanie. Táto publikácia opisuje proces dôležitej ústavnej zmeny, jej politické zložitosti a právne dôsledky. Je to na jednej strane základ, na ktorom treba stavať prorodinnú politiku, a na druhej strane je to hrádza voči šíriacej sa rodovej ideológii, ktorá relativizuje jedinečnosť manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou.

 

Knihu možno získať v Nadácii Antona Tunegu.

 

Prečo ste sa rozhodli napísať túto knihu?

 

Ide o dôležitú ústavnú zmenu, ktorá má aktívne napomáhať pri vytváraní zodpovednej, zdravej spoločnosti a štátu. V knihe je veľa odkazov pre súčasnosť a budúcnosť Slovenska. KDH bolo falošne obviňované z kolaborácie či kšeftovania so SMEROM – SD. Chcem touto knihou objasniť našu opozičnú iniciatívu a kroky, ktoré k dohode viedli. Zároveň chcem povzbudiť súčasných nositeľov moci k prorodinným opatreniam. A tiež priniesť túto skúsenosť ako inšpiráciu a povzbudenie k odvahe pre politikov a pre ľudí dobrej vôle k ďalším potrebným zmenám pri budovaní spravodlivého štátu a solidárnej spoločnosti.

 

Záver návštevy v Lahore, centre probincie Punjab, kde žila rodina Asie Bibi do doby exilu. (December 2017)

 

 

Považujete za dôležité, aby ľudia poznali zákony a ústavu ohľadom ochrany manželstva?

 

Právom sa hovorí, že zákony vychovávajú; zákony majú vplyv na myslenie, správanie a konanie občanov. Ešte viac to platí o ústave, ktorá je základným zákonom štátu. Je to zmluva s občanmi, ktorú treba poznať, dodržiavať a uvádzať do života.

 

Jedna z kapitol knihy má názov Čas potvrdí, že ústavná ochrana manželstva je dôležitá. Z čoho pramení toto vaše presvedčenie?

 

Hlavne z poznania vývoja vo svete okolo nás. Čas už potvrdzuje dôležitosť zmien, ktoré boli v ústave v roku 2014 presadené v oblasti rodinného práva a justície. Keď bol v jari tohto roku v NR SR odmietnutý Istanbulský dohovor o zamedzení násilia na ženách, takmer každý druhý poslanec sa v rozprave odvolával na článok ústavy o manželstve. Keby sa zrealizovali bezpečnostné previerky sudcov, ktoré sme presadili v rámci ústavnej zmeny, mohli sme súdnictvo očistiť od skorumpovaných sudcov. Ústavný súd však túto možnosť zrušil. „Justičná mafia“ sa potešila. Dovolím si tvrdiť, že pri inej vláde a očistenej justícii mohol byť Ján Kuciak so snúbenicou Martinou nažive.

 

Naposledy bola prirodzená rodina posilnená novelou Ústavy Slovenskej republiky v júni 2014. Čo presne sme touto novelou získali?

 

Slovensko sa prihlásilo k definícii manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou. To znamená, že za manželstvo nemôže byť ustanovené spolužitie iných osôb, napríklad dvoch žien alebo dvoch mužov. Jedinečnosť znamená, že iné zväzky nemožno dávať do rovnosti s manželstvom. Dôležitá je však aj ústavná povinnosť všetkých nositeľov verejnej moci v štáte, ktorá znie: „Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“ Reprezentácia štátu na všetkých úrovniach – od prezidenta, parlamentu, vlády, súdov, polície až po regionálnu a miestnu samosprávu – má túto silnú dvojitú povinnosť voči manželstvu.

 

Nemáte pocit, že verejnosť si nevšíma prorodinné zmeny, ktoré priniesla napríklad aj spomínaná novela, alebo že je k tomu dokonca kritická?

 

Vývoj potvrdzuje, že sa toto chápanie manželstva v spoločnosti upevňuje, a zároveň sa spoločnosť polarizuje z dôvodu tlaku na nové práva. Potvrdzujú to domáce i európske prieskumy. Podstatné je, aby sa viac napĺňala tá druhá veta z článku štyridsaťjeden Ústavy SR o všestrannej ochrane a napomáhaní dobra manželstva. Tu treba klásť oprávnený dôraz na politikov. Kritiku novely prezentujú a šíria hlavne liberálne zamerané médiá a politici.

 

Pápež Benedikt XVI. vám pri príležitosti novely ústavy poslal poďakovanie: „Novela slovenskej ústavy definujúca, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou, ma nesmierne teší. Viem, že v dobe poznačenej mnohými ideológiami, ktoré sú stále viac nepriateľské voči manželstvu, si prijatie takéhoto dodatku vyžadovalo veľkú odvahu.“ Podporu vám v zastúpení pápeža Františka prejavil aj kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej stolice. Je to pre vás veľké povzbudenie?

 

Sú to výnimočné a povzbudivé listy. Písali nám a ďakovali aj mnohé osobnosti a mimovládne organizácie zo Slovenska i zo zahraničia. Aj viaceré zahraničné médiá prejavili záujem o túto zmenu, keďže ide proti prúdu zmien na Západe. Na druhej strane sme boli osočovaní mnohými zlomyseľnými atakmi v slovenskom politickom a mediálnom prostredí. Dokonca následne o rok, pred voľbami viacerí kňazi robili kampaň pseudokresťanským stranám a spochybňovali úlohu a výsledky úsilia KDH. Dôsledky na seba nenechali čakať a sú pre spoločnosť boľavé.

 

Vnímate symbolicky, že táto novela bola prijatá práve v jubilejnom roku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska?

 

Vnímam to a dodávam, že sme rok predtým aktívnou podporou občianskej petície za zachovanie sviatku Sedembolestnej spoločne zabránili zrušeniu 15. septembra ako nášho štátneho sviatku a dňa pracovného pokoja, keďže toto zrušenie v tom čase jednofarebná vláda SMERU – SD pripravovala.

 

Ako vnímate postup snáh o ochranu prirodzenej rodiny? Vnímate, že zápas o rodinu ide správnym smerom?

 

Rastie vplyv progresivizmu, ktorý je ľavicovou ideológiou. Prináša to tlak na nové, dynamické ľudské práva, dokonca aj úmysel vytvoriť ministerstvo pre túto agendu. Povedie to k presadzovaniu registrovaných či životných partnerstiev, ktoré priamo alebo cez súdny aktivizmus budú relativizovať jedinečnosť manželstva. Parlamentné voľby 2020 budú z tohto pohľadu veľmi dôležité.

 

Dnes je až nepochopiteľné, že treba obhajovať také základné hodnoty, akými sú rodina či právo na život. Kde nastala podľa vás chyba?

 

Marxizmus a progresívny liberalizmus majú k sebe blízko. V týchto prístupoch sa podporujú; vidieť to aj dnes v Európe a v jej nedávnej histórii. Lenže jedno hlása spravodlivosť bez slobody, druhé podporuje slobodu na úkor spravodlivosti pre všetkých. Komunistická ideológia prišla s krvavým prevratom a diktatúrou, rodová ideológia prichádza cez slobodu oddelenú od zodpovednosti, plazivo, postupne. Slovenské kresťanstvo zostáva často pri zvykoch a na povrchu, nepretavuje sa do postojov a do každodennej kultúry. Biskup Rudolf Baláž kriticky hovorieval, že pol milióna ľudí vyjde na Levočskú horu, ale v doline potom volia komunistov!

 

Aká je podľa vás úloha nás všetkých pri ochrane prirodzenej rodiny?

 

Predovšetkým ju zodpovedne žiť a rozvíjať ako dar. Každý z rodiny vychádza, všetci ju viac alebo menej potrebujeme. Je základnou bunkou spoločnosti. Ak sú zdravé bunky, bude zdravý aj celý organizmus. Rodina – to je domov, istota, spolupatričnosť. Tam sa dieťa učí solidarite a zodpovednosti, tam vyrastajú noví občania. Čo nezvláda rodina, to len v malej miere môže kompenzovať jej okolie či štát. Je v záujme štátu primerane podporovať rodiny – ekonomicky a finančne sa to doslova oplatí.

 

V minulosti ste sa veľmi aktívne zapájali do slovenskej i európskej politiky. Boli ste predsedom KDH, ministrom dopravy a štyri roky ste zastávali funkciu podpredsedu NR SR. V posledných eurovoľbách ste sa však už do europarlamentu nedostali. Od roku 2016 však vykonávate funkciu osobitného vyslanca Európskej únie pre presadzovanie slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia mimo EÚ. Vnímate, že vaša úloha je skôr na tejto pôde, alebo sa plánujete vrátiť aj do parlamentu?

 

V eurovoľbách som kandidoval, keď ma vedenie KDH na kandidátku pozvalo. Mojím zámerom bolo zviditeľniť dôležitosť náboženskej slobody a pomôcť hnutiu, ktoré som pomáhal zakladať, keď ho v tom čase iní opúšťali a oslabovali. Bez jediného bilbordu a s veľmi skromnou kampaňou popri práci som získal takmer dvadsaťštyritisíc preferenčných hlasov. Výsledku hnutia to jednoznačne pomohlo.

Môj mandát trvá do novembra, končí sa spolu s Junckerovou Komisiou. Nová, nastupujúca Komisia, pod vedením Ursuly von der Leyen, rozhodne, ako ďalej. Záleží mi na obhajobe spravodlivosti a pomoci prenasledovaným vo svete. Oveľa viac by sa dalo v tejto oblasti urobiť na úrovni EÚ po inštitucionalizácii môjho mandátu, ale rovnako podporujem kroky aj na úrovni slovenskej exekutívy. Prichádzajúci čas ukáže, kde je moja úloha.

 

Čo všetko zahŕňa funkcia takého osobitného vyslanca?

 

Mojou úlohou je podporovať slobodu náboženstva alebo viery v rámci medzinárodnej spolupráce a rozvojovej pomoci. Ide tu o rôzne dvojstranné a mnohostranné projekty a procesy, o dialóg s rôznymi náboženskými komunitami, spoluprácu s vládami, občianskymi a náboženskými organizáciami a univerzitami. Ich cieľom je zvyšovanie povedomia o dôležitosti náboženskej slobody a navrhovanie konkrétnych opatrení a reforiem na jej upevnenie. Hlavnými nástrojmi sú ľudskoprávny dialóg s partnerskými krajinami, projekty financované cez Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR, s rozpočtom 1,4 miliardy eur na sedem rokov) a podpora medzináboženského a medzikultúrneho dialógu.

 

Mojím prioritným regiónom je Blízky východ, kde nedávno prebiehala genocída kresťanov, jezídov a iných menšín zo strany takzvaného Islamského štátu – ISIS. Ďalšie náročné oblasti sú severná a subsaharská Afrika, južná a juhovýchodná Ázia. Spolu s mojím tímom sa zaoberáme aj individuálnymi prípadmi väzňov alebo obetí prenasledovania. Za prenasledovaním vo svete treba vidieť hlavne totalitné režimy, islamský fundamentalizmus a teroristické skupiny, ale aj rastúci nacionalizmus a náboženskú neznášanlivosť.

 

Spája sa táto práca s nebezpečenstvom? Stretli ste sa už s vyhrážkami voči vám kvôli tejto činnosti?

 

Niektoré regióny Ázie a Afriky sú plné nepokoja. Najviac som to cítil v Egypte, Iraku, Sudáne, Burkine Faso, Nigérii a v Pakistane. Keď Najvyšší súd oslobodil Asiu Bibi spod trestu smrti po takmer desiatich rokoch, militantná sieť extrémistov v Pakistane vydala ostré vyhlásenie, v ktorom citovali tri mená – predsedu vlády Imrana Khana ako zradcu islamu, ktorý sa podvolil Európskej únii, pápeža Františka za audienciu udelenú rodine žalárovanej Asie Bibi a moje meno ako predstaviteľa EÚ, ktorý opakovane navštíviac Pakistan rokoval aj o spravodlivosti pre odsúdenú Asiu Bibi. Títo nebezpeční islamisti sa neštítia násilia a zločinu a majú rozvinuté medzinárodné siete. Keby som však mal strach, nemohol by som túto prácu vykonávať. Nebojím sa, ale som dnes ostražitejší.

 

Nedalo sa nevšimnúť si priam dojímavé svedectvo Asie Bibi, ktorá bola v roku 2010 odsúdená na smrť obesením za údajné rúhačské slová, ktoré mala rok predtým vysloviť počas banálnej hádky s moslimkami. Táto žena je dnes zachránená a svedčí: „Chcem poďakovať anjelovi, osobe, ktorá mi doteraz pomáhala od môjho uväznenia: týmto človekom je Ján Figeľ, osobitný vyslanec Európskej únie pre náboženskú slobodu. Som mu skutočne vďačná a želám si, aby Boh mohol poskytnúť viac ľudí ako on.“ Čo pre vás tieto slová znamenajú?

 

Je to veľké povzbudenie i morálna satisfakcia pri námahách a rizikách mojej práce. Asia je statočná žena a matka, ktorá nezradila svoju kresťanskú vieru za možnosť odpustenia trestu. Napriek dlhoročnému utrpeniu nemá v sebe zlosť či nenávisť, ale zmierenie a vďačnosť za slobodu a za bezpečie pre rodinu v Kanade. Jej svedectvo je aj pravdivým zrkadlom voči zlomyseľným osočovaniam a spochybňovaniu, ktoré hneď po mojom vymenovaní v máji 2016 vyjadrovali niektorí takzvaní analytici či komentátori. Posolstvo Asie Bibi bolo so záujmom citované v Európe, Ázii a v Amerike.

 

 

Asia Bibi vo video-rozhovore s Jánom Figeľom a tlmočníkom Aman Ullah Mohammadom z Pakistanu, ktorý kvôli hrozbám tiež ušiel do zahraničia. (Máj 2019, archív JF)

 

 

Je to prvýkrát, čo sa vám podarilo niekomu zachrániť život?

 

Už v roku 1989 sa mi s priateľom podarilo pomôcť človeku, ktorý bol podľa lekárov už len dve minúty od exitu. Dodnes žije, vždy ho rád stretnem. Ale to bol prípad smrtiaceho uštipnutia. Čo sa týka slobody svedomia, najsilnejšie boli pre mňa skúsenosti z Kuby, Iránu a Sudánu. Na Kube som úspešne intervenoval za prepustenie kresťanského disidenta, ktorý sa po siedmich rokoch žalárovania a následnej hladovky ocitol na hranici smrti. Mal byť v žalári ešte sedem rokov. Castrov režim ho na základe intervencie prepustil a vypovedal z krajiny. Alfredo Battista navštívil Slovensko a dnes žije na Floride v USA.

 

V Iráne bol na základe môjho úsilia s podporou EÚ omilostený Yousuf Nadarkhani, mladý pastor a otec, ktorý mal byť popravený za konverziu z islamu. V Sudáne som sa angažoval v dvoch prípadoch. V prvom išlo o doživotie pre českého aktivistu Petra Jaška a dvanásťročné tresty pre jeho dvoch sudánskych spolupracovníkov – kresťanov. Všetci traja boli omilostení. Podarilo sa aj oslobodenie obhajcu ľudských práv, profesora Ibrahima Mudawiho, ktorému hrozilo doživotie. Osobne som ho vo vyšetrovacej väzbe v Chartúme navštívil. Bol prepustený spolu s ďalšími piatimi moslimskými väzňami.

 

Môže bežný človek nejakým spôsobom napomôcť presadzovaniu slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia?

 

Najsilnejšími spojencami zla vo svete sú ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Tam, kde sú prítomné, tam sa darí neznášanlivosti, nenávisti, násiliu a ideologickému fundamentalizmu. Treba týchto súrodencov zla eliminovať angažovanosťou pre spravodlivosť a spoločné dobro doma a vo svete, podporou výchovy a vzdelávania a odvahou. To všetko sú veľmi cenné prejavy zodpovednej osoby a spoločnosti. Konkrétne sa dá pomáhať cez zbierky na pomoc prenasledovaným, dobrovoľníctvom, ktoré organizujú rehole, charitatívne a humanitárne organizácie a niektoré univerzity. Úprimná modlitba je veľkou posilou, viem to aj od obetí prenasledovania. Oni sú skúšaní vo viere, my v láske voči trpiacim.

 

Jednou z foriem pomoci v demokratickej spoločnosti je žiadať od vlády, aby v našom mene a s použitím našich daní organizovala konkrétne kroky na pomoc prenasledovaným kresťanom a ďalším komunitám vo svete. Slovensko by sa malo pridať k tým krajinám EÚ, ktoré v ostatných rokoch začali takúto pomoc. Rozumná solidarita sa oplatí.

 

https://www.slovoplus.sk/dakuju-mu-asia-bibi-benedikt-xvi-i-papez-frantisek/

 

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

By language
Please reload

Latest - Najnovšie - Actualités

November 30, 2019

November 11, 2019

Please reload