Odkaz chlapcov z Bielej légie
Práve dnes pred 71 rokmi, 20. februára 1951, boli v Bratislave v Justičnom paláci popravení obesením traja mladí ľudia – Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár. Dnes sme si ich pripomenuli na spomienkovom stretnutí pri hrobe martýrov Bielej légie na Martinskom cintoríne v Bratislave.
Podobizne zľava: Anton Tunega, Albert Púčik, Eduard Tesár. Foto: Matúš Zajac
Jeden z odkazov, ktorý ma vždy napadne pri spomienke na Bielu légiu, je tento:. Len ak sa matka, otec, vychovávateľ, starosta, štátnik obetujú pre dobro detí či zverených osôb, pripravujú im lepšiu budúcnosť. V opačnom prípade ide len o administrovanie podmienok života, v horšom prípade o konzumáciu budúcnosti. Pravda o obetiach a výzva k obetavosti sú nepopulárne, a často opomínané. Veď dnešný marketingový svet ponúka rýchle a bezohľadné úspechy, má väčší zmysel pre percepciu, pocit a zdanie než pre fakty, realitu a trpezlivé, poctivé úsilie. Funguje to len zdanlivo a dočasne. Pravda nás dobieha, pretože je silnejšia.
20. februára 1951 boli v Bratislave v Justičnom paláci popravení obesením traja mladí ľudia – Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár. Prvý bol študentom medicíny, druhý techniky a tretí študoval právo. Nemali ani 30 rokov, keď boli odstrašujúco zbavení života ako lídri protikomunistického hnutia Biela légia. Slovensko po II. svetovej vojne nevítalo komunizmus s potleskom. Vo voľbách v r. 1946 vysoko zvíťazila Demokratická strana. Komunisti však postupne ovládli silové zložky nielen v Čechách, ale aj na Slovensku a po mocenskom puči v tzv. Víťaznom februári 1948 ovládli celý štát. Československo sa na vyše 40 rokov zaradilo do sovietskeho bloku a na svojich západných hraniciach vystavalo ako v obrovskej väznici železnú oponu.
Tunega, Púčik a Tesár patrili k mladej slovenskej generácii, ktorá si uchovala kresťanské a národné ideály a túžila ich rozvíjať v demokratickom duchu. Nemali mocenské prostriedky, ale mali odvahu vzoprieť sa nastupujúcemu totalitnému režimu vo forme nenásilného hnutia.
Pomáhali šíriť informácie o nebezpečenstve komunizmu, pomáhali utečencom pri prechode hraníc, dodávali informácie rozhlasovej stanici Biela légia, ktorá vysielala v slovenčine z Rakúska. Bola to predchodkyňa neskoršieho rádia Slobodná Európa. Na rakúskom území tiež spolupracovali s americkou službou CIC (Counterintelligence Corps), predchodkyňou CIA. Biela légia bolo rozsiahle hnutie, ktoré pôsobilo v r. 1947 až 1955, s ideovým presahom do 60-tych rokov. Bolo dlhodobo a tvrdo prenasledované komunistickou mocou. Vrcholom represie bol politický monsterproces v r. 1949-50, jeden z najrozsiahlejších v ČSR. V jeho finále bolo 62 obvinených, 48 odsúdených a traja popravení. V rámci potláčania hnutia však útoky a fyzická likvidácia jeho spolupracovníkov pokračovali systematicky a dlhodobo po celom území Slovenska.
Traja mučeníci našej slobody boli súdne rehabilitovaní v r. 1990. Trvalo 30 dlhých rokov, kým ich postoje a obeta boli štátnou mocou prvýkrát aj ocenené. Vďaka za to patrí parlamentu. V septembri minulého roku predseda NR SR udelil „predstaviteľom Bielej légie osobitne Antonovi Tunegovi, Albertovi Púčikovi a Eduardovi Tesárovi Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana in memoriam za ich mimoriadne významné zásluhy … v oblasti rozvoja demokracie v Slovenskej republike“. Po dlhých rokoch ich obeta je tak nielen faktom našich dejín, ale aj s úctou uznanou významnou súčasťou zápasu o našu slobodu a demokraciu.
Od r. 2020 je v Kancelárii prezidentky republiky návrh na štátne vyznamenanie, keďže doteraz žiadna z hláv našej republiky k takémuto rozhodnutiu iniciatívne nepristúpila. Nadišiel čas. Primátor a poslanci Bratislavy dostali pri 70. výročí popravy návrh na umiestnenie pamätného súsošia martýrov Bielej légie na Námestí slobody v Bratislave. Hrdinovia nemajú byť národu neznámi, nesmú byť zabudnutí. A sloboda neprišla samočinne, ani anonymne. Nezaslúžili sa o ňu len vojaci, ale aj civili, občania, statoční ľudia. Na Námestí slobody pri Úrade vlády SR v Bratislave DOTERAZ namiesto hrdinov stojí socha komunistického pohlavára Mareka Čulena, ktorý bol v čase likvidácie Bielej légie na vrchole politickej moci. Na to niet ospravedlňujúcich slov. Proste, na Slovensku je to tak… Namiesto jednoznačných postojov k pravde a faktom tu mnohých zodpovedných ľudí vyrušujú hoaxy a dezinformácie. O čo menej je vernosti pravde, o to viac je priestoru pre manipulácie.
Budúcnosť sa rodí cez obetu. Naša slobodná súčasnosť sa takto rodila v zápase o dôstojný život. Kto si to pamätá, ten spolu s pamäťou nesie aj úctu a vďaku za obete. Ak máme v sebe úctu a vďaku voči hrdinom a zaslúžilým, budeme mať aj zodpovedné konanie, aby sme o dar slobody a demokracie postupne neprišli.
