© 2019 Ján Figeľ

RSS Feed

Kresťanom svedčí nádej

March 19, 2019

Rozhovor pre časopis VOX.

Ste osobitný vyslanec EÚ na podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Správy, ktoré mapujú prenasledovanie ľudí kvôli ich viere, sú čoraz alarmujúcejšie. Kde vidíte príčiny tohto smutného javu?

 

Áno, tri štvrtiny svetovej populácie žijú v krajinách, kde sú veľké prekážky pre slobodu viery či presvedčenia. Buď ide o neznášanlivosť a sociálne konflikty medzi komunitami, ktorým štát nevie účinne zabrániť, alebo ide o prenasledovanie či diskrimináciu príslušníkov náboženských menšín zo strany štátu.

 

Príčin je viacero, vychádzajú v podstate z dvoch zdrojov. Jedným je náboženský fundamentalizmus a extrémizmus, druhým je sekulárny totalitarizmus respektíve relativizmus. Ten prvý sa vypuklo prejavuje zneužívaním jedného náboženstva voči iným, menšinovým. Islamský fundamentalizmus prerastá do genocídneho teroru páchaného organizáciami ako sú ISIS, Al-Káida, Boko Haram či ďalšie. Sme svedkami hinduistického nacionalizmu v Indii. Nedávno sa budhistický nacionalizmus v Mjanmarsku prejavil zločinmi proti rohingským moslimom. Na druhej strane existujú totalitné, ateistické režimy, ako sú Severná Kórea, Čína, Vietnam, ale tlak na náboženskú slobodu rastie aj v demokratických štátoch.

 

Na snímke so štátnym tajomníkom Svätej stolice kardinálom Pietrom Parolinom

 

Mandát osobitného vyslanca vznikol v roku 2016. Na úvod tohto roka Európsky parlament veľkou väčšinou schválil uznesenie o tomto mandáte a o usmerneniach pre politiky EÚ v tejto oblasti. Uznesenie však nemá legislatívnu váhu. Nie je schválenie v podstate len akéhosi deklaratívneho postoja v súčasnej situácii trochu málo?

 

Rezolúcia EP bola schválená 576 hlasmi, čo j e výrazná väčšina poslancov. Predstavuje ocenenie doterajšej práce a politický odkaz pre budúcu komisiu, ktorá vznikne po voľbách, aby tento mandát zmenila na permanentný a posilnila ho personálnymi a rozpočtovými právomocami. To prinesie efektívnejší výkon politiky na podporu slobody náboženstva alebo presvedčenia vo svete. Je to veľmi dôležitý postoj Európskeho parlamentu.

 

Po takmer troch rokoch jestvovania osobitného vyslanca EÚ na podporu slobody náboženstva vo svete sa už určite vykryštalizovali nielen konkrétnejšie úlohy, ale aj potreby a kompetencie tohto úradu. Na základe vašich skúseností - malo by dôjsť ku posilneniu vážnosti tohto mandátu, ako aj potrieb a právomocí?

 

V súčasnosti je moje interné zaradenie na úrovni špeciálneho poradcu definované na báze dohody o externej spolupráci. Mám len jednu pomocnú diplomatickú silu a technickú výpomoc, takže v podstate túto agendu vykonávam sám. V budúcnosti by to mal byť plnohodnotný predstaviteľ - veľvyslanec, ktorý bude plne integrovaný do vnútra komisie resp. európskej diplomatickej služby EEAS. Takýto úrad by mal mať aj primerané rozhodovacie kompetencie a pridelený osobitný rozpočet a niekoľko zamestnancov, aby mohol účinnejšie riešiť konkrétne prípady pomoci prenasledovaným osobám alebo skupinám. V USA tento vyslanec vedie tím 25 diplomatov.

 

V poslednom desaťročí veľmi mohutnie propaganda rodovej teórie. Ruka v ruke s týmto fenoménom však pribúdajú aj rôzne, povedzme to eufemisticky - protiopatrenia, ktorých adresátmi sú najmä kresťania. Hovoriť o fyzických útokoch by nebolo korektné, ale aj ekonomické prenasledovanie je prenasledovanie. Nemala by byť aj táto agenda súčasťou mandátu osobitného vyslanca EÚ na podporu slobody náboženstva?

 

Rodová teória mení význam slov a etických kategórií. Je moderným nástrojom etického relativizmu, preto je škodlivá pre spoločnosť. Sekulárny štát sa neviaže na nijaké náboženstvo, ale nesmie sa viazať ani na nijakú ideológiu. Neférový, falošne sekulárny štát však povyšuje sekularizmus na štátnu politiku a tým vytvára neprijateľný tlak na slobodu viery alebo presvedčenia. Ako ochrana tu môžu pomôcť ústavné a zákonné garancie práv.

 

Mandát osobitného vyslanca je orientovaný mimo EÚ. Vnútri EÚ je náboženská sloboda v právomoci členských krajín a následne aj Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu. Ale aj súdy môžu byť zaujaté či ovplyvnené ideologicky. Preto je v slobodnej spoločnosti dôležitá výchova k zodpovednému občianstvu v duchu integrálneho humanizmu.

 

Vždy pred voľbami sa ozývajú hlasy, že Cirkev nemá čo hovoriť do politiky. Má, či nemá?

 

Cirkev má úlohu ohlasovať evanjelium a napomáhať aplikácii viery v živote človeka. A k životu v spoločnosti neoddeliteľne patria veci verejné, teda politika. Ako správne hovorieva pápež František, ,, katolík sa má miešať do politiky". Takže z hľadiska Cirkvi je politika priestorom na angažovanie sa laikov. Inkulturácia kresťanských hodnôt sa dá výrazne posilniť cez zákony, výchovu, vzdelávanie, sociálnu prácu, a osobitne cez politickú činnosť. Hierarchia by mala laikov povzbudzovať k angažovanosti a ponúkať jasnú orientáciu v morálnych súvislostiach verejného života.

 

Sv. Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii Christi fideles laici píše: ,,Nové cirkevné, spoločenské, hospodárske, politické a kultúrne danosti dnes volajú so zvláštnou intenzitou po zaangažovaní laikov. Odtiahnuť sa od zodpovednosti bolo vždy pomýlené. Dnes je však v tom ešte väčšia vina. Nikomu nie je dovolené zostať nečinným." No medzi katolíkmi v súčasnosti vidíme ľahostajnosť, skepticizmus či nechuť angažovať sa v súvislosti s politikou. Prečo?

 

Zlu sa v spoločnosti darí, lebo má veľmi silných a početných spojencov. Sú nimi ľahostajnosť, nevedomosť a strach, teda ak nám na utrpení druhých ľudí nezáleží, ak nevieme, čo sa okolo nás vo svete deje, a ak sa bojíme zastať sa pravdy či spravodlivosti. A to je zlyhanie viery, to je ten častý moderný hriech - zanedbávanie dobra.

 

Benediktínsky prístup vytváral kresťanskú Európu, keď spájal vieru a prácu - ora et labora. Teda jedna časť potrebnej zmeny je prehlbovanie a činorodosť viery. Lebo viera bez skutkov je mŕtva, ako je suchý strom bez ovocia. Druhá časť zmeny je tvorivá a svedomitá práca opierajúca sa o rozumné riešenia a efektívne využitie zdrojov. Z každej kríz y vedie cesta von cez zdravý rozum a živé svedomie. Preto kresťanom nesvedčí skepsa, ale nádej.

 

Kde vidíte príčiny toho, že sa v súčasnosti kresťanské politické strany čoraz väčšmi liberalizujú a ich predstavitelia v parlamentoch súhlasne hlasujú vedno s liberálmi aj v bioetických otázkach?

 

Sme svedkami a konzumentmi rozvoja slobody a prehlbovania materiálnych a technologických výdobytkov. Stačí si len porovnať životné podmienky našich rodičov so súčasnosťou. Predtým sa kresťania prispôsobovali či vzpierali ateistickému materializmu. V súčasnosti je to buď liberálny materializmus alebo relativizmus, ktorý hlása práva, ale nemá rád povinnosti, ktorý obhajuje slobodu, ale zabúda na zodpovednosť. Tento trend prehlbujú mnohé média, vzdelávacie inštitúcie a ekonomické či finančné korporácie. Priemysel zábavy alebo spoločnosť orientovanú na zážitky je ľahšie uspokojiť a rozvíjať ako spoločnosť náročnú na pravdu a spravodlivosť. Naša etika je ukotvená v hodnotách integrálneho humanizmu a dôstojnosti života každej osoby vychádzajúcej z kresťanského obrazu človeka. Keď kresťanská politika túto podstatu stráca z dôvodu iných záujmov, ostáva jej len názov bez obsahu. Vtedy sa hlasovania neraz zlievajú s liberálnymi skupinami aj v principiálnych, bioetických otázkach.

 

V tohtoročných eurovoľbách kandidujete na kandidátke KDH na poslanca do Európskeho parlamentu. S akou agendou?

 

Prijal som pozvanie kandidovať od vedenia hnutia, ktoré som kedysi zakladal. Keď ho iní opustili, chcem ho posilniť. Chcem tým posilniť aj program pre spravodlivejšie Slovensko. Silné Slovensko v Európe - to je predovšetkým spravodlivé Slovensko v spravodlivej Európe. Môj súčasný mandát osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu je aktuálny do mája. O budúcnosti tejto agendy v prospech ľudí vo svete, ktorí sú prenasledovaní alebo diskriminovaní pre svoju vieru alebo presvedčenie, rozhodnú práve májové eurovoľby. Chcem dosiahnuť, aby Európa výraznejšie presadzovala náboženskú slobodu pre všetkých, pomáhala pri návrate kresťanov a iných utečencov na Blízky východ, aby rešpektovanie ľudských práv a dôstojnosti EÚ presadzovala v obchodných a ekonomických vzťahoch vo svete.

 

Boli ste prvým slovenským eurokomisárom, v súčasnosti ste osobitný vyslanec EÚ, takže sa môže povedať, že EÚ máte „v krvi". Ako vidíte reálne možnosti presadiť v súčasnom spoločensko-politickom marazme vašu kresťansky ladenú agendu?

 

Za tri roky sa mi podarilo získať silnú odozvu v medzinárodnom prostredí. Ako občan malého Slovenska tak formujem dôležitú, novú politiku EÚ a reprezentujem jej tvár vo svete. Moje ustanovenie v roku 2016 začalo celú sériu neskorších podobných rozhodnutí v krajinách, ako sú Maďarsko, Poľsko, Dánsko, Veľká Británia, Nemecko, Litva. Bol som v mene EÚ aktívny pri prepustení deviatich väzňov svedomia v Sudáne - jedným z nich bol aj Čech Petr Jašek, kresťanskej ženy-matky Aasie Bibi v Pakistane a ďalších väznených osôb. Začali sme procesy zmierenia a napomáhali medzináboženskému dialógu vo viacerých krajinách konfliktov. Aj preto sa markantne znížil nápor utečencov a migrantov do Európy.

 

Európa by mala byť protagonistom ľudskosti vo svete, aj v svojom vlastnom záujme. Zodpovednosť a rozumná solidarita sa oplatí. Som rád, že moju prácu a mandát s dôverou ocenilo 576 poslancov EP. Teší ma aj podpora lídra EĽS Manfreda Webera pre silnú agendu náboženskej slobody vo svete. To je znakom nádeje pre jej pokračovanie a posilnenie v budúcnosti.

 

Za rozhovor ďakuje PAVOL PRIKRYL z časopisu VOX.



 

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

By language
Please reload

Latest - Najnovšie - Actualités

November 11, 2019

Please reload