© 2019 Ján Figeľ

RSS Feed

Dosť bolo rečí o masakrovaní Rohingov, treba konať

Masové vraždenie v Rakhinskom štáte sa začalo vyšetrovať, boli uvalené vízové zákazy. Čo treba urobiť ďalej?

 

Po genocídach v Rwande a Srebrenici sa slová "nikdy viac" začali používať v medzinárodnej komunite ako mantra. Napriek tomu sa to opakované "nikdy viac" v Rakhinskom štáte Mjanmarska zopakovalo.

 

Bolo 25. augusta 2017, keď armáda spustila vojenskú ofenzívu, ktorá donútila viac ako 700 000 Rohingov utiecť zo svojich dedín do susedného Bangladéša. Predpokladá sa, že zavraždených boli tisíce. Medzinárodné organizácie informovali o masových znásilneniach, očití svedkovia opisovali, ako bábätká a deti, ktoré vojaci vytrhli z rúk svojich rodičov, boli hádzané do horiacich domov alebo utopené v riekach. Rodiny zhoreli zaživa vo svojich domovoch, dedinčania sa museli zoradiť do radu a boli zastrelení, bez ohľadu sa útočilo na civilistov. Odstupujúci komisár OSN pre ľudské práva Zeid Ra'ad al Hussein opísal to, čo sa stalo, ako "učebnicový príklad etnických čistiek". Osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva v Mjanmarsku Yanghee Lee hovorila, že videla “typické znaky genocídy”. 

 

V priebehu nasledujúcich týždňov budú uverejnené dve významné správy. Očakáva sa, že Spojené štáty zverejnia výsledky vyšetrovania, ktoré môžu dospieť k záveru, že išlo o genocídu. Vyšetrovacia misia OSN, ktorá bola vytvorená minulý rok ešte pred začiatkom ofenzívy, taktiež predloží svoju správu, kde môže odporučiť mechanizmy na vyvodenie zodpovednosti. Dôkazy a odporúčania v týchto správach si zaslúžia veľkú pozornosť, pretože je nevyhnutné, aby medzinárodné spoločenstvo nazbieralo politickú vôľu konať. Tento týždeň bude o situácii opäť diskutovať Bezpečnostná rada OSN, ako to už viackrát urobila. Takéto diskusie sú potrebné, ale musia prejsť od rokovaní k činom.

 

Korene krízy

 

Táto kríza sa, samozrejme, nezačala pred rokom. Prenasledovanie Rohingov trvá už desaťročia. Toto prevažne moslimské obyvateľstvo bolo vystavené dehumanizácii a marginalizácii, zbavené občianskych práv a štátnej príslušnosti. Čelilo obmedzeniam pohybu, manželstva, prístupu k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a slobode náboženského vyznania.

 

V roku 2012 došlo k vypuknutiu násilia medzi rakhinskými budhistami a rohingskými moslimami, kvôli čomu sa museli tisíce ľudí vysťahovať a v častiach krajiny to vrelo. Rohingovia skončili v núdzových táboroch v hrozných podmienkach, ktoré pozorovatelia prirovnávajú ku koncentračným táborom. Mjanmarská armáda spustila ďalšiu vojenskú akciu v októbri 2016. Tá bola len začiatkom minuloročnej dramatickej eskalácie.

 

Ako ďalej, čo treba urobiť? Európska únia, USA a Kanada zaviedli vízový zákaz pre niekoľkých vojenských a bezpečnostných pracovníkov - to je vítaný krok. Washington nedávno posilnil niektoré sankcie voči určitým osobám, aj keď nie voči mužovi, ktorý je v konečnom dôsledku zodpovedný - vrchný veliteľ Min Aung Hlaing.

 

Neexistuje však žiadne globálne zbrojné embargo, žiadne cielené sankcie proti vojenským podnikom a žiadne opatrenie na ukončenie beztrestnosti páchateľov tým, že by boli na medzinárodnom trestnom súde uznaní za páchateľov trestných činov proti ľudskosti. To sú kroky, ktoré by mala prijať OSN a jej členské štáty.

 

Ukončiť túto beztrestnosť je nevyhnutné. Aj dejiny nám ukazujú, že ak tí, ktorí sa dopúšťajú zločinov proti ľudskosti, trestu uniknú, oni alebo aj iní to budú považovať za signál, že môžu opakovať tie isté zločiny. Pred 18 mesiacmi sme pred týmto varovali.

 

Potreba spravodlivosti a zmierenia

 

Musíme však zvážiť aj to, čo iné je ešte možné urobiť popri presadzovaní spravodlivosti a zodpovednosti. Mjanmarsko bolo v posledných rokoch rozdelené etnickými konfliktmi, ktorým v posledných rokoch priliala olej do ohňa náboženská neznášanlivosť a nenávisť. Proti týmto hlasom je potrebné konštruktívne zakročiť, budovať dlhodobý mier a zmierenie, podporiť zásadu slobody náboženstva a viery, založenú na úcte voči ľudskej dôstojnosti pre každého človeka v Mjanmarsku. Je treba čeliť zabehaným naratívom, bojovať proti nenávistným prejavom, rešpektovať občianske práva Rohingov, presadzovať pokoj v rámci všetkých náboženstiev, posilniť skutočný mierový proces a zintenzívniť politický dialóg.

 

Možno je to úloha pre uznávaných medzinárodných mediátorov, ktorí bojujú za základnú dôstojnosť všetkých. Pápež František s týmto posolstvom navštívil Mjanmarsko v minulom roku - snáď jeho úrad môže zohrať úlohu pri zbližovaní rôznych ľudí v Mjanmarsku, ľudí rôznych rás a náboženstiev, vrátane Rohingov. Jedna vec je úplne istá: ak nebudeme riešiť nenávisť hlboko zakorenenú v spoločnosti, ktorá je manipulovaná stále silnou mjanmarskou armádou, budeme „znovu a znovu“ lamentovať, že sme zlyhali a nedokázali dodržať našu zodpovednosť chrániť.

Ján Figeľ, Osobitný vyslanec pre slobodu náboženstva alebo viery mimo EÚ
Benedict Rogers, vedúci tímu pre Juhovýchodnú Áziu v ľudskoprávnej organizácii CSW


Článok je dostupný tu: https://www.aktuality.sk/clanok/618846/dost-bolo-reci-o-masakrovani-rohingov-treba-konat-nazor/

 

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

By language
Please reload

Latest - Najnovšie - Actualités

November 30, 2019

November 11, 2019

Please reload